Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch

Svedectvo našich kontaktov s inojazyčným prostredím ešte z predspisovného obdobia slovenčiny (prvá kodifikácia 1787) je zhmotnené aj v prevzatých slovách. Pochádzajú z čias, keď sa jazyk vyznačoval množstvom podôb podľa územného, štýlového, žánrového charakteru. Jazyk ako komunikačný prostriedok plnil jedinečnú verejnú funkciu, a aj napriek regionalizmom bol zrozumiteľný aj vďaka nadnárečovej pôsobnosti.
Analýzu a opis latinizmov, germanizmov, bohemizmov, hurganizmov, polonizmov, ale aj grécizmov, galicizmov, italizmov, turcizmov, hebrejizmov, arabizmov (ale tiež opis skupiny slov, ktoré prenikli z rumunčiny, španielčiny, perzštiny, ukrajinčiny, ruštiny, angličtiny, malajčiny či orientálnych jazykov) spracovali lexikografky z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.
Okrem slovníkovej časti, zoradenej podľa jednotlivých jazykov, kniha obsahuje syntetizujúcu štúdiu o putovaní slov a živote cudzích slov v slovenčine.
Niektoré hodnotíme jednoznačne ako histrorizmy, iné sa hladko integrovali z iného do slovenského jazyka a prestupujú v čase s rôznorodou životnosťou, a niekedy aj so sémantickým posunom bez toho, aby sme si uvedomovali ich cudzí pôvod.

Slovník staršej slovenskej lexiky prevzatej z iných jazykov nadväzuje na rozsiahle slovníkové dielo Historický slovník slovenského jazyka, zavŕšené v r. 2008.