DVA UGLIANSKE RUKOPISY PONAUČENÍ A EXEMPIEL ZO 17. STOROČIA

Uglianske rukopisné texty, ktoré obsahujú výklady k evanjeliovým periko­pám a rozličné ponaučenia, neboli doposiaľ komplexne preskúmané ani vydané. Predstavujú však veľmi cenný materiál najmä pre jazykovedný (dialektologický) výskum, ďalej pre výskum kultúrno-náboženskej tradície na pomedzí slovanského Východu a Západu a tiež pre výskum zameraný na dejiny literatúry a kultúry v šir­šom slavistickom prostredí. Uglianske cyrilikou zapísané rukopisné knihy výkla­dov a ponaučení totiž obsahujú niektoré unikátne námety a sujety, ktoré sa zacho­vali podnes len vďaka ich existencii. Dôležitosť výskumu uglianskych rukopisov spočíva nielen v tom, že sú výsledkom kultúrnej komunikácie medzi slovanským Východom a Západom, ale predovšetkým preto, že sa v nich zachovala prozaická a legendická tradícia, ktorá sa rozvinula v obidvoch kultúrno-konfesionálnych čas­tiach slovanského sveta. Vydanie týchto dvoch uglianskych rukopisných prameňov (Uglianske po­učiteľné evanjelium a Ugliansky zborník Kľúč) utvára príležitosť hlbšie preskú­mať nielen jednotlivé jazykové, literárne a kultúrne špecifiká spomínaných pí­somností, ale tiež ich jazyk a témy pochádzajúce.

Kniha je písaná stredovekou cyrilikou a súčasnou ruskou azbukou.